Milá pani Kuklišová,

Ďakujem za citlivý článok.

Keď som túto knižku uvidela v jednom z rakúskych kníhkupectiev prvý raz, skôr ma odpudzovala ako priťahovala.
Obálka totiž vonkoncom nesynchronizovala s mojím cítením o smrti.
Autor Jan van Helsing je v nemecky hovoriacich krajinách veľmi známy a zakaždým, keď som v onom kníkupectve prechádzala okolo stojanu s jeho obzvlášť viditeľne vystavenými knihami, nedalo sa nevšimnúť si ju.

Jedného dňa, keď som kníhkupectvo navštívila s manželom, ktorý sa tam dlhšie zdržal, vzala som ju do rúk - skôr z nudy.
S nezáujmom som v nej začala listovať, a po prečítaní prvých úryvkov rozhovoru ma chytila… Jej obsah sa, aspoň pre moje ponímanie, vôbec nezhodoval s obálkou.
A neskôr, pri čítaní, som si potvrdila jej dôležitosť pre našu kultúru a dnešné časy.

Podobne, ako píšete aj Vy, i mne sa „zdokumentovalo“ to, čo som tušila (pričom tušiť, intuitívne cítiť = vedieť). Rozhovor s Transformátorom mi zodpovedal mnohé otázky, a ešte viac ich otvoril, no práve o to ide – táto kniha by sa mala stať pracovnou knihou – ako hovorí sám Anjel premeny. Veď všetky odpovede máme v sebe…

srdečne
ingrid modory